MOMENTY ZASTAVENIA V PRÁCI

Keď si sadnete na lúku a na chvíľu sa zastavíte, zrazu začnete  vnímať viac to, čo by ste si inak nevšimli. Zvuky, priestor, seba, vaše pocity, či myšlienky ... niečo, čo vo vás vyvoláva pocit, ktorý je príjemný alebo aj nepríjemný. A podobné „zastavenia“  sa objavujú aj v pracovnom živote. „Nachvíľu sa zastaviť“ sa často odporúča aj vo vzdelávacích programoch. Ale čo to vlastne v praxi znamená ?

V pracovnom živote sa moment zastavenia objavuje v dvoch typoch. Vedomím zastavením a nečakane bez plánovania, či vášho rozhodnutia. Najčastejšie vtedy, keď dlhšie prehliadate signály, že niečo nefunguje alebo s vami jednoducho neladí. A to je občas aj chodníček, ktorý vedie od znakov nespokojnosti, až po syndróm vyhorenia, či stratu akejkoľvek energie ísť ďalej.

Vynútené zastavenie

Jednoduchým príkladom môže byť  hľadanie si  práce. Robíte si prieskum, oslovujete, čakáte na odpovede, no  navonok sa akoby stále nič nedeje. Žiadne reakcie. Môže to byť aj nepríjemné obdobie, pretože neexistuje kontrola nad tým, čo príde. A práve vtedy sa začne ozývať vnútorná potreba urýchliť toto obdobie,  niečo zmeniť, zobrať „čokoľvek“ ....hlavne, len aby sa veci pohli... Poháňať Vás popri tom môžu strach, obavy, pochybnosti, tlak, potreba konať, ale aj myšlienky, že nech robíte čokoľvek, všetko je akoby zastavené.

A práve vtedy prichádza bod zlomu, vypínate, pretože vás dobehlo vynútené zastavenie. Stav, ktorý vás núti zamyslieť sa nad tým, ako robiť veci inak, zmeniť smer alebo skúsiť to, čo ste ešte neskúsili a mohli by ste.  Je to tiež bod, kedy môžete opäť začať rásť a posúvať sa vpred. V osobnom rozvoji sa často hovorí aj o rôznych technikách, nástrojoch, postupoch, či o tom, čo robiť, či ako sa dopracovať k zmene alebo výsledkom. Niektoré z nich vám môžu fungovať, iné zase nie. A je to v poriadku, pretože každý človek má iné vnútorné nastavenie a potreby.

Zastavme sa nachvíľu aj pri vnútornom nastavení. Je to zóna, ktorú viete formovať iba vy. A práve ona má veľký dosah aj na pracovné fungovanie, vašu radosť zo všedných pracovných dní, či vnútorné naplnenie z práce, ktorej venujete svoju energiu, ale aj na to, ako komunikujete, robíte rozhodnutia, vnímate tlak, výkon, či príležitosti.

Vedomé zastavenie

Momentom zastavenia sa ale nestačí venovať len pri hľadaní novej práce, ale aj počas nej. A to vedome. Hlavne keď začínate registrovať „signály“, že niečo s vami jednoducho nerezonuje. A keď si tieto momenty nedovolíte, často ich jednoducho prehlušíte  ďalšou aktivitou. Pristihnete sa pri tom, ako robíte viac práce, hľadáte nonstop nové riešenia, začnete tlačiť na seba a možno aj na kolegov, či výsledky. A popri tom naozaj stačí iba na chvíľu vedome nerobiť nič a vytvoriť priestor, kde si môžete všimnúť, čo sa vo vás deje, čo vám dáva zmysel a čo zase nie. Ideálnym priestorom na takéto zastavenie je napríklad aj prírodné prostredie, ktoré vás vie prirodzene uvoľniť. Stačí prechádzka v parku, či vychádzka po lese. Ale vráťme sa k vedomému zastaveniu či momentom. Nebývajú vždy príjemné, pretože prichádzajú aj so „signálmi“ ktoré vás môžu konfrontovať. A práve v nich často vzniká jasno, ktoré sa nedá nijako vynútiť. Vedomé zastavenie, preto neznamená nič nerobiť a čakať. Je to skôr o tom dať pozornosť tomu, čo ju potrebuje viac než ďalší výkon.

A ak sa nezastavíte  vedome, raz vás môže zastaviť situácia. A rozdiel je však v tom, či to budete vnímať ako problém alebo príležitosť a súčasť vášho rozvoja.