VZDELÁVANIE, ROZVOJ A SPOLUPRÁCA V SÚVISLOSTIACH.

VZDELÁVANIE, ZRUČNOSTI A OSOBNÝ PRÍSTUP MOŽNO RADIŤ MEDZI ZÁKLAD PRE DOSAHOVANIE NIELEN AKÉHOKOĽVEK ÚSPECHU, ALE I PRE EFEKTIVITU SPOLUPRÁCE. ROVNAKO TO PLATÍ AJ VO SVETE POĽOVNÍCTVA. PRETO VIAC K TÉME Z TEJTO OBLASTI SME OSLOVILI A POŽIADALI O ROZHOVOR VICEPREZIDENTKU SLOVENSKEJ POĽOVNÍCKEJ KOMORY PANI ING. ZUZANU BALANDOVÚ.

Skôr ako sa dostaneme k téme nášho rozhovoru, radi by sme Vás čitateľom krátko predstavili. Ste rodáčkou zo Starej Ľubovne a dalo by sa povedať, že svoj život ste naozaj zasvätili „zelenému svetu“. Vyštudovali ste odbor lesníctva na SLTŠ v Prešove. Úspešne ste ukončili aj štúdium na TU vo Zvolene v odbore manažment a financovanie lesných podnikov. V pracovnej oblasti ste v rámci lesníctva prešli  viacero pozíciami. Dnes pôsobíte ako vedúca oddelenia výroby GR v podniku Vojenské lesy a majetky SR š.p. Zároveň ste aj v pozícii poľovníckeho hospodára, autorizovaného bezpečnostného technika, ale i Viceprezidentkou pre Slovenskú poľovnícku komoru. Súčasťou vašej odbornej praxe je aj pôsobenie vo viacerých odborných, ako i pracovných skupinách, napríklad aj v rámci MPRV SR a MŽP SR. Ale vráťme sa nachvíľu do minulosti. Čo vás priviedlo alebo prečo ste sa v minulosti rozhodli stať súčasťou lesníctva a poľovníctva? Sú to oblasti s ktorými je spätý vlastne celý môj život a rodina. Narodila som sa a vyrástla  v prostredí, kde poľovníctvo bolo absolútnou súčasťou života celej rodiny. Okrem mojej babky bol poľovníkom azda každý. Poľovníctvo tiež nepovažujem za záľubu, ale za spôsob života akým žijem. Rozhodla som sa venovať tejto oblasti aj profesne a musím povedať, že voľba už pri výbere vzdelania vyplynula úplne prirodzene.

Dnes v rámci poľovníctva patríte medzi vrcholový manažment, kde pôsobíte ako Viceprezidentka Slovenskej poľovníckej komory. Organizované poľovníctvo dnes tvorí približne 66 000 poľovníkov. Ich činnosti môžeme charakterizovať hlavne ako voľnočasovú aktivitu, ktorá však podlieha platnej legislatíve. V čom podľa vás spočíva úspech riadenia ľudí alebo takejto cieľovej skupiny? Poľovníci sú naozaj veľmi špecifická cieľová skupina. Okrem toho, že ich činnosti podliehajú nielen platnej legislatíve, rôznym predpisom, ale dôležitým faktom je aj skutočnosť, že ich činnosti sú vo svojej podstate služby pre verejnosť, spočívajúce v obhospodarovaní krajiny a poskytovaní produktov z nej. Ďalším špecifikom je, že ide o službu dobrovoľnú a na vlastné náklady poľovníkov. Čo však vnímam za nevyhnutnosť pre úspech alebo podporu efektivity pri riadení tejto cieľovej skupiny, tak v prvom rade je to organizovanosť pri spolupráci. Ďalšie kľúčové prvky sú seba-motivácia, vzájomná komunikácia na rôznych úrovniach a samozrejme neustále vzdelávanie.

Azda v každom segmente je vzdelávanie považované za dôležitú oblasť a má rôzne formy. V poľovníctve prevažuje hlavne povinné vzdelávanie, ktorá vychádza z platnej  legislatívy a v niektorých prípadoch ide aj o nevyhnutnosť pre výkon určitých činností alebo možnosť uchádzať sa o niektoré z funkcií a pozícii. Ako však vnímate osobný rozvoj poľovníkov v internom prostredí poľovníctva? Z môjho pohľadu, poľovníctvo jednoznačne prináša príležitosť pre osobný rozvoj a to aj vzhľadom na odborné oblasti, ktoré v poľovníctve máme. Dalo by sa dokonca hovoriť aj o neobmedzených príležitostiach rozvoja. V rámci poľovníctva existujú rôzne činnosti, ktoré je však možné vykonávať iba po splnení rôznych predpokladov a podmienok, a ktoré sú podmienené práve odborným vzdelávaním, či absolvovaním overovacích skúšok. Veľký dôraz sa prikladá aj praktickej časti vzdelávania, ktorá preverí „z kníh naučené“ a vzniká tak široký priestor pre neustálu sebareflexiu a možnosť posúvať sa vpred. Napríklad, ani kynológom sa nestanete zo dňa na deň, tým že si kúpite psa. Strávite hodiny starostlivosťou oňho, výcvikom v lese, socializujete ho, absolvujte s ním výstavy a skúšky, kde skúšobné poriadky a komisári preveria nie iba pripravenosť psov, ale aj psovodov. Vyžaduje to obrovské úsilie a čas. No môžete nadobudnúť nové skúsenosti a učíte sa vlastne neustále. A nech je to akokoľvek náročné, nakoniec si poviete, že to aj tak stálo za to, pretože vás to opäť niekam posunulo.

Hybnou silou dnešnej doby sa čoraz viac stáva digitálne/online prostredie. Ovplyvňuje táto skutočnosť podľa vás nejakým spôsobom aj činnosť a spoluprácu medzi  poľovníkmi? Určite áno. Technický pokrok presahuje všetky oblasti nášho života. Ja osobne moderné technológie vítam. Je možné ich využívať v prospech „veci“ a tým zefektívňovať aj výkon. Napríklad v poľovníctve využívame elektronické knihy návštev poľovných revírov, digitálne mapové diela pre vedenie evidencie poľovníckych zariadení, vieme označovať a zdieľať lokality priamo v teréne, čo výrazne zvyšuje operatívnosť a bezpečnosť pri výkone našich činností. Využitie je nesporné aj pri monitorovaní populácie zveri, jej správania, potrieb a zdravotného stavu. Čo sa však týka digitálneho prostredia a vždy zostane na človeku, je nutnosť selekcie relevantných informácií, ideálne na základe overených faktov. A ako vo všetkom aj tu platí, že je potrebné využívať  technológie racionálne a v zdravej miere.

Organizované poľovníctvo má už viac ako storočnú tradíciu a je tiež záležitosťou, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu. Mladšia je často označovaná za tú, ktorá má bližšie k novodobým nástrojom a technológiám. Naopak staršia vyrastala v dobe, kedy neboli tieto nástroje dostupné, no väčší dôraz sa kládol na hodnoty, osobný kontakt a prístup. A preto sa v praxi stretávame často aj s medzigeneračnou priepasťou. Prezradíte nám čo je  správnou „esenciou“ pre medzigeneračnú spoluprácu v poľovníctve? Povedala by som, že tolerancia a vzájomný rešpekt. Kto pochopí, že je možné učiť sa od seba navzájom, ten vyhral. Mám kolegov v dôchodkovom veku, ktorí teraz už s obľubou využívajú napríklad „smart phony“, rôzne aplikácie alebo techniku. Často od nich počúvam: „Syn mi ukázal…“ „Vnučka ma naučila …“ a na druhú stranu zisťujem, že mnohí „mladí“ sú vďační a sú  radi za možnosť byť v lese so skúseným otcom, dedom, kolegom, či kamarátom. Ja som sa mala tiež možnosť učiť od „starých jágrov“. Samozrejme, že si ma doberali a teraz to už beriem ako veselú súčasť celého procesu, ale vypestovali vo mne nie len veľkú úctu a rešpekt k prírode, ale aj k nim samotným. Na tom sa nič nemení, myslím, že tak by to malo alebo mohlo fungovať aj dnes.

Zástupcovia poľovníctva sa venujú okrem lovu rôznym odborným oblastiam od starostlivosti o zver, cez kynológiu, legislatívu a s tým spojenú administratívu, až po iné významné činnosti pre poľovnícku prax. S tým všetkým súvisí aj  aktívne zapájanie sa. Čo je podľa vás v poľovníckej praxi najsilnejším „motivátorom“ pre to, aby poľovník zostal angažovaný  aj do iných úloh ako je lov? Je nevyhnutné podotknúť, že lov je iba jedným z nástrojov výkonu poľovníctva, no zároveň i našou povinnosťou. Okrem neho vykonávame však široké spektrum činností o ktorých verejnosť často nemá informácie. Dali by sa jednotne zahrnúť pod slovo starostlivosť. A nato nadväzuje aj odpoveď na vašu otázku, ktorou je osobné nastavenie a sebauvedomenie poľovníkov, že ich činnosti v rámci poľovníctva sú nielen prospešné a vyžadujú hlavne odbornosť, ale cez nenápadné každodenné činnosti, dochádza k spoločnému skladaniu mozaiky celkového poľovníctva.

Cieľovú skupinu, s ktorou  pracujete sme už spomínali. No veríme, že takáto spolupráca nie je jednoduchá, vzhľadom na charakter cieľovej skupiny, ktorej činnosť je podmienená síce legislatívou, ale i dobrovoľnosťou, hlavne čo sa týka angažovanosti. Čo považujete alebo bolo pre vás doteraz najväčšou osobnou výzvou pri práci s touto cieľovou skupinou? Najväčšou výzvou pre mňa je vždy progres. A to v čomkoľvek a v akejkoľvek oblasti, aj v rámci poľovníctva. Vzhľadom na charakter cieľovej skupiny, je skvelé to, že sme zjednotení a organizovaní, a preto máme veľký potenciál veci meniť a zlepšovať. Tiež postupne pracujeme na rôznych inováciách, napríklad aj v oblasti  osvety, čo možno v korporátnom prostredí by sme mohli prirovnať k oddeleniam zaoberajúcim sa komunikáciou. Úspešne sme spustili činnosť mediálnej rady a máme tiež  hovorcu. Verím, že sa nám postupne prijímané zmeny podarí pretaviť do praxe, aj v rozsahu tak, ako sme si stanovili v prospech našich členov a tiež verejnosti.

Vieme, že  v poľovníctve pôsobí veľa funkcionárov na rôznych úrovniach, ktorých úlohy sú tiež aj o spoločenskej zodpovednosti, ale dá sa povedať, že i manažérskou záležitosťou. Ak by hľadali inšpiráciu napríklad pre posilnenie angažovanosti svojich tímov, čo by ste im odporučili? Myslím, že pri angažovanosti a tímovej spolupráci dôležitú úlohu zohráva hlavne komunikácia a jej podanie. A to na všetkých úrovniach. No ak ste v pozícii funkcionára alebo manažéra, jednou z úloh je rozhodne nutnosť zaoberať sa problematikou spolupráce, ako i hľadať riešenia, či cesty ktoré by podporili požadovaný výsledok pri spolupráci. A opäť sa vraciame k tomu, čo chceme, čo je našim cieľom a k samým sebe. Ale v praxi to chce veľakrát aj odvahu, úsilie trpezlivosť a vytrvalosť. Takže odporúčanie by mohlo byť neprestávať hľadať riešenie pokiaľ neprídete do požadovaného cieľa, ktorým je pri spolupráci aj vzájomná spokojnosť.

Vzdelávanie a osobný rozvoj považujeme za jeden z mnohých nástrojov, ktoré sú efektívne, ak chceme v organizácii meniť veci k lepšiemu alebo posilňovať niektoré oblasti. Aký je váš názor na takúto „investíciu energie“  do jednotlivcov v internom prostredí? Investícia do vzdelania a seba rozvoja je v živote nenahraditeľná a kľúčová.  Poskytuje človeku príležitosť získať rozhľad a možnosť lepšie získavať a spracovávať  informácie a chápať súvislosti, teda lepšie sa rozhodovať. A keďže aj v poľovníctve, ako všade inde aj my máme miesta na zlepšenia aj v tejto oblasti, intenzívne pracujeme na koncepcii s ktorou verím, že sa budeme posúvať ďalej. Nastavujeme konkrétne ciele, tak aby nič nezostalo v len v teoretickej rovine. Veľa vecí funguje dobre v praxi už teraz a máme mnohé pozitívne príklady. A s tým sa už veľmi dobre pracuje.

Naša rubrika je hlavne o vzdelávaní, osobnom rozvoji a spoločných inšpiráciách. Mohli by ste nám spomenúť akým aktivitám v oblasti rozvoja sa venujú poľovníci, ktoré by mohli byť tak trochu inšpiráciou alebo zaujímavosť pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o oblasť rozvoja a vzdelávania? Ako sme už spomínali, v poľovníctve zohráva významnú úlohu veľmi silný faktor sebauvedomenia pre potrebu sebavzdelávania, samozrejme pokiaľ chcete rozširovať svoje rozhľady, vedomosti, či zručnosti alebo sa posúvať dopredu. Dnes už máme okrem povinných vzdelávacích programov aj programy, ktoré podporujú rozvoj poľovníkov. No základným pravidlom ale je, že vždy sa začína od seba. Ide v podstate o osobný prístup. A čo by mohlo byť inšpiráciou z našej lesníckej a poľovníckej oblasti? Rada by som spomenula napríklad aj interaktívny program lesnej pedagogiky, cez ktorý učíme nielen deti ku vzťahu k prírode, ale posilňujeme aj rozvoj lesníkov a poľovníkov. V súčasnosti sme už položili základy aj poľovníckej pedagogiky, ktorou chceme cieľavedome rozširovať túto oblasť.

Celok vždy tvoria jednotlivci a preto sme presvedčení, že k spoločnému úspechu vie prispieť každý. A keďže vy sa nachádzate v pozícii, ktorá rieši komplexnejšiu agendu pre väčšiu cieľovú skupinu a kde sa stretávate aj s rôznym osobným prístupom, aký prístup a postoj by mal podľa vás  mať každý člen tímu, aby mohla byť vzájomná spolupráca efektívna? Prístup by mal byť otvorený. Základom je vzájomne sa počúvať. Mať schopnosť efektívne diskutovať, to znamená hľadať riešenia a rovnako mať schopnosť zmeniť názor, ak získam nové objektívne fakty. Za veľkú výhodu považujem, že SPK má kolektívne orgány. Nie je teda možné prijatie rozhodnutia jednotlivca – o tom možno málokto vie. Teda ak je riešený nejaký problém a je predložený aj návrh jeho riešenia, vždy je prerokovaný kolektívnymi orgánmi, ktoré tvoria zástupcovia z rôznych inštitúcií. Riešenie je možné prijať iba konsenzom, resp. odhlasovaním väčšinou. Čo je veľmi dôležité.

Na záver rozhovoru sa rozlúčime s poslednou otázkou zameranou na vašu dobrú skúsenosť alebo „best practice“ Stretli ste sa vo vašej praxi niekedy s dosiahnutím úspechu alebo vyriešením problematickej situácie, ktorému napomohlo alebo predchádzalo práve vzdelávanie a rozvojové činnosti? Mám to šťastie, že pracujem vo VLM SR š.p., kde je pracovné prostredie rôznych úrovní manažmentu nastavené presne takto. Máme priestor na neustále zlepšovanie a inovácie, avšak na to, aby sme vedeli v čom progres pre firmu môže spočívať si najprv musíme naštudovať problematiku a dovzdelať sa v danej oblasti. Teda v tomto prípade ide o mnou zažívanú pracovnú prax. Myslím si, že ak hovoríme o dosahovaní úspechu v kontexte so vzdelaním a rozvojom jedno nadväzuje na druhé a jedno bez druhého nie je možné. Na konkrétny príklad si nespomeniem, skôr to vnímam ako povinný základ pre úspech.

Poznámka: Rozhovor bol pripravený pre rubriku Rastieme pod klobúkom pre časopis Naše poľovníctvo 03/2023

www.zelenyklobuk.sk