NAJDÔLEŽITEJŠIA VLASTNOSŤ JE TRPEZLIVOSŤ 

A TO AJ U PROFESIONÁLNEHO SOKOLIARA, KTORÝ SA VENUJE TOMU ČO HO BAVÍ, A ŽIJE SVOJ SEN, POCHÁDZA Z POVAŽSKEJ BYSTRICE, VYŠTUDOVAL LESNÍCTVO NA SLŠ J.D. MATEJOVIE V LIPTOVSKOM HRÁDKU A CHARAKTERIZUJE HO AJ KRÉDO „NIKDY NEHOVOR, ŽE SA NIEČO NEDÁ“.  PREČÍTAJTE SI ROZHOVOR S JÁNOM PACKOM z NOVEJ BOŠÁCE

O sokoliarstve sa dá povedať, že je nádhernou záľubou s dávnou históriou. Odkiaľ k nám prišlo? Vzniklo pred viac ako 4 000 rokmi v Ázii, v krajinách ako sú Mongolsko, Uzbekistan, Kirgizstan…Pôvodne bolo sokoliarstvo zdrojom obživy, neskôr zase vecou spoločenskej prestíže. Na naše územie prišlo  v 5. storočí a pretrvalo tu až dodnes. Od roku 2021 je slovenské sokoliarstvo zapísané aj  do svetového zoznamu UNESCO.

Osobne sa sokoliarstvu venujete už viac ako 23 rokov. Dnes aj spolu s Vašou partnerkou Veronikou pôsobíte pod názvom Falconarii. Priaznivci sokoliarstva Vás môžu nájsť tiež na rôznych hradoch, zámkoch, ale aj verejných, či súkromných podujatiach. Kto alebo čo vás k sokoliarstvu priviedlo a prečo ste sa v minulosti rozhodli venovať práve tejto oblasti? Dravé vtáky ma fascinovali už odmala, ale tak naozaj som sa k nim dostal až na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, kde bol otvorený sokoliarsky krúžok pod vedením Libora Záhradníka. Od neho som sa naučil veľmi, veľmi veľa. Súbežne, keď som bol doma, v Považskej Bystrici, navštevoval som aj ďalšieho sokoliara, Ivana Gajdošíka, na ktorého ma nakontaktovala moja mama. Ivan bol jej nadriadený v práci a zároveň aktívny sokoliar.

Sokoliarstvo je tiež tradičnou oblasťou poľovníctva, ktoré má svoje vlastné metódy a filozofiu. Ak by sa niekto mal záujem stať sokoliarom. Čoho by si  mal byť vedomý? Určite toho, že nie všetko ide jednoducho, rýchlo a hneď. Tiež by si mal uvedomiť to, že sokoliarstvo sa dá charakterizovať skôr ako remeslo alebo umenie, než ako čokoľvek iné. Nemôže očakávať, že za rok, dva, sa vie naučiť všetko, prípadne, že si vie všetky vedomosti kúpiť. Tak, ako remeselník rastie skúsenosťami, praxou a zručnosťami, aj sokoliar sa učí a rozvíja a vytvára si vlastný spôsob a štýl počas celého života. Všetko je to ovplyvnené možnosťami, skúsenosťami a v neposlednom rade chuťou spoznať, spoznávať a pracovať na sebe. Sokoliar sa učí celý život. Dávnejšie som niekde čítal, že rozdiel medzi sokoliarskym učňom a sokoliarskym majstrom nie je v podstate žiadny. Dravce im môžu lietať rovnako, môžu im tiež rovnako loviť korisť. Rozdiel je však v samotnom postoji.  Zatiaľ, čo učeň si často pri prvých väčších úspechoch myslí, že už vie všetko, sokoliarsky majster sa každý deň naučí od dravcov niečo nové.

 Sokoliarske činnosti dozaista vyžadujú hodiny  práce a úsilia.  Ako by ste nám priblížili alebo charakterizovali túto „spoluprácu“ človeka a dravca. Čo hlavne zastrešuje a vyžaduje bežná prax sokoliara? Treba si uvedomiť, že dravec je živý tvor. Nie je to iba o tom peknom, že zoberiete dravca na ruku, keď je vonku pekné slnečné počasie, teplo a máte voľný čas. Starostlivosť o dravca je nutná 365 dní v roku, aj keď je vonku zima, mrzne alebo prší. Rovnako k nemu musíte ísť aj vtedy, keď ste chorý. Čo dravcovi dáte, to vám vráti naspäť. Inak povedané, čím viac mu venujete z vášho času a umožňujete príležitostí učiť sa, tým viac sa prehlbuje puto a dôvera medzi sokoliarom a dravcom.

Vo vašej praxi pracujete s rôznym typom dravcov. Sú pri tejto práci s dravcami potrebné napríklad rozdielne zručnosti, ktoré sa od Vás vyžadujú alebo iný prístup? Áno. Tak ako pri práci s inými zvieratami, aj tu je potrebné uvedomiť si druh dravca, lebo každý má isté špecifické znaky a vlastnosti, isté špecifiká výcviku, ktoré ich odlišujú, ale taktiež treba dbať na samotného jedinca. Čo sa týka samotných zručností, skôr sa vyžaduje kondícia, trpezlivosť a sebadisciplína.

Naša rubrika je hlavne o vzdelávaní a vzájomných inšpiráciách, tak načrtnime aj túto tému. Existuje niečo k čomu vás osobne učí alebo vedie sokoliarstvo, či práca s dravcami? Nie nadarmo sa hovorí, že najdôležitejšia vlastnosť sokoliara je trpezlivosť. Takže neustále aj ja sa učím a posilňujem vlastnú trpezlivosť a sebadisciplínu.

Vieme o vás, že spolu s partnerkou a vašim tímom približujete svet sokoliarstva, ako aj jeho históriu, či prácu rôznych zástupcov pernatých dravcov účastníkom rôznych historických, či verejných podujatí formou vystúpení. Zároveň pracujete aj so spomínanými  rôznymi druhmi dravcov, ktoré sa odlišujú nielen vzhľadom, ale aj povahovými črtami.   S ktorými dravcami sa podľa vás pracuje najlepšie a naopak najnáročnejšie. A samozrejme zaujíma nás aj prečo Zatiaľ som nemal tú možnosť cvičiť všetky druhy dravcov, ale pokiaľ vychádzam zo skúseností, ale aj z takpovediac všeobecného názoru medzi sokoliarmi, asi najľahšie cvičiteľným je Kaňúr okrúhlochvostý (Harris; Harrisov jastrab). Môžeme povedať, že ide o mexický druh jastraba. Vyplýva to aj z podstaty jeho života vo voľnej prírode, kedy často vytvára skupiny, v ktorých aj loví. Ťažšia práca je s orlami a sokolmi. Veľakrát stačí jedna, aj keď zdanlivo malá, chybička a už to môže rozhodnúť o tom, či vám dravec niekam zblúdi alebo nie. Či zostane agresívny alebo mierny…Tak ako ľudia, aj dravce sú rozdielne. Sú rozdiely medzi jednotlivými druhmi, ale aj medzi konkrétnymi jedincami v tom-ktorom druhu. Potom tu máme aj sovy, tie sú kapitola sama o sebe. Sovám sa moc nevenujem, to by bola skôr otázka na moju partnerku Veroniku. Tu však platí, že čím skôr s výcvikom, resp. zvykaním si na všetko pri sove začnete, tým to ide lepšie a jednoduchšie. Teda, ak to spravíte dobre a nie s chybami.

Zostaňme ešte pri vzdelávaní a učení sa. Každý človek, ale aj zviera sa učí po svojom a má rovnako aj svoje motivácie, prečo sa treba naučiť k rôznym zručnostiam alebo poznatkom. Ako je to u dravcov s ktorými pracujete. Príkladom môže byť príprava na verejné vystúpenie. Čo najviac funguje alebo uplatňujete pri výcviku, aby ste dosiahli svoj cieľ? Pri výcviku dravcov nefunguje spolupráca na úrovni, ako napríklad pri práci so psom, kedy je spolupráca jedného voči druhému nadradená. U dravca platí, že akonáhle na neho tlačíme a chceme od neho veci, ktoré nie sú pre neho prirodzené, stráca v nás dôveru a odlieta preč. Spolupráca medzi dravcom a sokoliarom musí byť rovnocenná a vzájomne výhodná, aj keď tu by som si dovolil povedať, že skôr sokoliar je ten, čo ťahá za kratší koniec. Rozdiel medzi dravcom z voľnej prírody a sokoliarskym dravcom, je v spolupráci s človekom, ktorá je preňho výhodná.  Rovnako lietajú, rovnako lovia. Avšak, ani táto spolupráca nie je samozrejmosť. Musí byť dennodenne udržiavaná a precvičovaná.

Dnes sa v oblasti vzdelávania čoraz častejšie stretávame s požiadavkou na zážitok, ktorý veríme, že  je trendom, respektíve niečím vyhľadávaným aj na rôznych verejných podujatiach. Aký najväčší zážitok priniesla činnosť sokoliara Vám osobne? Veľmi ťažko sa mi vyberá jeden konkrétny zážitok, lebo ich bolo naozaj veľa. No obľubujem momenty zo sokoliarskych stretnutí s dravými vtákmi, ale aj keď vezmeme na poľovačku psi, máme stavače, gordonsetre a odvedú svoju prácu tak, ako majú…

So vzdelávaním a to najmä širokej verejnosti ale aj najmladšej generácie na školách máte skúsenosť aj vy. Čo alebo akú zaujímavosť by mala podľa vás laická verejnosť vedieť o sokoliarstve? Sokoliarstvo sprevádza človeka už po tisícročia. Spočiatku to bola nutnosť, neskôr spoločenská výsada a prestíž. Dnes je sokoliarstvo skôr vášeň, ale dalo by sa povedať, že aj most, ktorý umožňuje spájať nielen rôzne spoločenské vrstvy, ale aj rôzne národy.

Našou cieľovou skupinou v oblasti vzdelávania je najmä dospelá populácia, ktorá si v porovnaní pri výučbe s najmladšou generáciou vyžaduje napríklad iný prístup. No stále je proces učenia u človeka možný aj v neskoršom veku. Ako je to s učením dravcov, existujú limity, kedy je neskoro na učenie napríklad nejakých zručností? Závisí od toho, čo si pod pojmom zručnosti predstavujeme. Keďže dravce prakticky nerobia so sokoliarom nič iné, než to, čo robia prirodzene aj vo voľnej prírode, čiže lietajú, poprípade lovia, naviac tam je iba obojstranne výhodná spolupráca s človekom. Jediné, čo je limitujúce, sú fyzické možnosti a schopnosti daného jedinca. Vo svojej podstate bez ohľadu na jeho vek.

Medzi pernatých dravcov s ktorými pracujete, patrí aj sova. Tá je často považovaná aj za symbol múdrosti. A keďže sme v závere nášho rozhovoru, akú „múdrosť“ (poznatok) by ste spolu s čitateľmi chceli zdieľať?  Že sovy sú všetko možné, len nie múdre 🙂

Rozhovor bol spracovaný aj pre pravidelnú rubriku o vzdelávaní a vzájomných inšpiráciách Rastieme pod klobúkom pre júnové vydanie časopisu Naše poľovníctvo