Rodák z Horného Srnia PAVOL JACKOVIČ je zanietený kynológ s viac ako 50-ročnou praxou, povolaním lesník, predseda kynologickej komisie okresnej organizácie SPZ Ilava, rozhodca a človek s veľkým rozhľadom. V kynológii má niekoľko úspechov, ako napríklad odchov 16 generácií bulteriérov, je spoluautorom kynologickej knižnej publikácie Gladiátor a so svojimi jedincami  má aj niekoľko úspešných výsledkov na významných kynologických či medzinárodných podujatiach.

Na začiatok by sme sa radi spýtali na vašu cestu ku kynológii. Spomeniete si na moment, ktorý vás v minulosti inšpirovalo natoľko, že ste sa rozhodli venovať  oblasti kynológie? Dá sa povedať, že korene mojej kynologickej praxe boli už v detstve. Mali sme na dvore psa a bol to kríženec. No mali sme suseda poľovníka, ktorý ma raz zobral dohľadávať diviaka. Táto skúsenosť ma tak zaujala, že keď ma mama posielala v nedeľu do kostola, radšej som potajomky ušiel za susedom a išli sme s jeho psom na líšky.

Dnes sa v rámci kynologickej praxe venujete okrem iného nielen starostlivosti, ale aj výcviku jedincov rôznych plemien. Ste aj rozhodcom pre rôzne typy kynologických skúšok a doma na vašom dvore vyrástlo a prešlo výcvikom niekoľko psov a súk. Prezradíte nám aký bol počet plemien, ktoré boli vo vašom vlastníctve a vyrástli na vašom dvore? V minulosti som sa aktívne venoval služobnému výcviku nemeckých ovčiakov a labradorom, s ktorými som trénoval asistenčné služby, ale venoval som sa zároveň aj poľovným plemenám.  Tým sa venujem aktívne dodnes. Doma som odchoval a vycvičil za tie roky naozaj veľký počet jedincov rôznych plemien. A aby som bol konkrétny boli to jedince plemena jazvečík, jagdteriér, slovenský kopov, bavorský farbiar, hanoverský  farbiar, bulterier, labrador, moskovský strážny pes a nemecký ovčiak. V rámci výpomoci priateľom som pracoval aj s inými plemenami, ako napríklad alpský jazvečíkovitý durič a iné.

S niektorými jedincami ste dosiahli aj významné úspechy. Napríklad na  Medzinárodnej výstave psov v NR ste  vyhrali všetky tituly až po absolútneho víťaza s jagteriérom  s menom Flok. S iným  jagteriérom, ktorý sa volal Ben od Loučkú sa vám podarilo obsadiť 2. miesto na významnom podujatí Memoriál F. Sigeta a s jazvečíčkou Nety od Černých rytířu ste sa umiestnili  na 2. mieste na Medzinárodných brlohárskych skúškach v Šintave. Úspech vám priniesla aj Lienka od Jackoviča v roku 2016 na  výstave v Dvoriankoch , kde ste získali celkovo 4 poháre v kategóriách od pracovnej triedy až po absolútneho víťaza. Veríme, že každý jedinec ktorý prešiel „ vašimi rukami“ bolo aj niečím výnimočný. Ktoré plemeno sa však počas vašej 51 ročnej kynologickej praxe stalo vašou „srdcovkou“?  Bulteriér, ktorý je povahovo naozaj veľmi zaujímavé plemeno.

V rámci kynológie máte bohaté skúsenosti so špecializovanou kynológiou, poľovníckou, ale aj takou bežnou. Sú podľa vás rozdiely medzi bežnou a poľovníckou kynológiou? Určite áno, hlavne čo sa týka samotnej práce s jedincom. Bežná je zameraná skôr na základné spoločenské povely, aby bol pes príjemným spoločníkom, spríjemňoval život a neobťažoval. Pri špecifickej, ako je  napríklad asistenčná kynológia, kde sa jedinec musí naučiť stisnúť kľučku, posunúť vozík a podobne sa stupeň náročnosti práce so psom zvyšuje. Veľmi špecifickou a dá sa povedať  aj náročnou je  práve poľovnícka kynológia. Zameriava sa nielen na povely, ale aj konkrétne úlohy v teréne.  Okrem toho, že musíte poznať spôsob práce psa, rôzne interné kynologické poriadky podľa ktorých sa v poľovníctve riadime, je potrebné brať na vedomie aj  možné nebezpečenstvo poranenia alebo niekedy aj riziko ohrozenie života jedinca, a to najmä pri strete s lesnou zverou, ako napríklad pri dohľadávaní poranenej zveri, čo je celkom nebezpečné.

Naša prax vo vzdelávaní nám potvrdila poznatok, že každý jednotlivec vzdelávacieho procesu je originálny a vyžaduje si často iný prístup, rôzne je aj tempo učenia sa, či pochopenie. V kynológii učíte psy prostredníctvom rôznych povelov k poslušnosti alebo činnostiam, ktoré sa napríklad od psíka neskôr očakávajú pri práci v teréne. Ako vnímate učenie psov? Dá sa povedať, že princíp alebo spôsob je  rovnaký ako u ľudí. Dĺžka výcviku býva rôzna, ak má pes v sebe viac ostrosti, dá sa s tým niečo vždy robiť. Sú aj psy, s ktorými neurobíte nič prevratné, pretože nemajú napríklad vlohy. A tak ako u ľudí je dobré sa zamerať na silné stránky, pri práci s jedincom je tiež dobré zamerať sa a podporiť hlavne jeho vrodené vlohy.

Ak by sa niekto chcel venovať profesionálne výcviku je určite potrebná kontinuálna príprava, či učenie sa, absolvovanie rôznych skúšok, ako aj rozvíjanie zručností. Čo všetko musí mať zvládnuté alebo musí absolvovať človek, ktorý sa chce takejto činnosti venovať profesionálne? Poviem to na príklade poľovníckej kynológie. Odporučil by som najskôr skúsiť navštíviť rôzne skúšky aj výstavy, kde sa dotyčný môže veľa dozvedieť. Napríklad, čo sa očakáva nielen od jedinca, ale čo všetko bude musieť vedieť alebo naučiť sa robiť aj samotný majiteľ jedinca. Pomôcť môže aj literatúra, rozhovory so skúsenejšími kynológmi no a hlavne prax a trénovanie. Pre túto činnosť je tiež veľmi dôležité uvedomiť si, že pes nie je plyšová hračka, ktorú odložíte niekam do police. Je to živý tvor, ktorý potrebuje mať nielen vytvorené podmienky, ale aj pozornosť majiteľa. Je to vlastne o vzťahu. A nato, aby ste nejaký budovali musíte si preň predovšetkým vyhradiť čas a venovať sa mu.

Vo vzdelávaní často hovoríme aj o kolektívnom vzdelávaní, kde sa učíme od seba vzájomne. Čo ste sa napríklad naučili o sebe vďaka vašim psom? Je pravda, že aj keď nás pes nemôže fyzicky alebo slovne učiť, môžeme si vďaka týmto jedincom veľa vecí o sebe uvedomiť. Napríklad, keď som s kynológiou začínal počul som jednu múdru vetu: „Nikdy psovi nedovoľ robiť to, čo mu budeš potom zakazovať.“ Ak by sme to preniesli do nášho ľudského sveta, dalo by sa hovoriť o niečom ako mať vždy „hranice“, ktoré netreba prekračovať lebo sa ľahko môže dostaviť aj neželaný efekt. A myslím, že to platí vo všetkom.

Mať psa je zodpovednosť. V bežnom živote sa však stretávame s rôznymi situáciami a prístupom zo strany ich majiteľov. Ako by podľa vás mal vyzerať ideálny prístup k štvornohému miláčikovi, aby bol jeho život nazvime to „šťastný“ a  nebol iba záležitosťou na pobavenie? Rovnako ako človek aj pes má svoje potreby. A k tomu patrí aj socializácia a pozornosť. Obzvlášť ak máte psa na dvore, rozhodne  musí byť členom rodiny a musí ho mať rada celá rodina a tým by som asi vystihol ako by mal vyzerať ideálny prístup.

Veríme, že práca kynológa prináša do života mnoho úsmevných, ale aj náročných situácii. Spomeniete si, ktorá bola pre vás počas celej vašej praxe najnáročnejšia, čo sa týka napríklad spolupráce medzi vami a vašim psom? Veru zažil som aj situácie, pri ktorých mi nebolo všetko jedno. Napríklad mal som psa s menom Flok. Raz vbehol do medvedieho brlohu, odkiaľ  dá sa povedať „vytiahol“ medveďa, ktorý vybehol a ocitol  sa predo mnou v takej blízkosti, že sa mi skoro zastavil dych. O iný zážitok sa postarala aj moja bulterierka Cindy, ktorá skočila do podzemného osieho hniezda, aby uchránila moju dcéru k blížiacemu sa hniezdu. Celé sa to odohralo v lesnom prostredí a museli sme ratovať aj doštípanú sučku. Našťastie to  ustála.

Povedzme si aj o pekných zážitkoch. Veríme, že ich máte na svojom konte niekoľko, ale ak by ste mali vybrať jeden „naj“ na ktorý rád spomínate, ktorý by to bol? Je naozaj náročnejšie vybrať jeden. No poviem vám ten, ktorý mi zároveň aj potvrdil, že psovi pri práci treba dôverovať. Boli sme na poľovačke s kamarátom Pavlom. Strelil diviaka a bolo potrebné ho dohľadať. Zobral som na pomoc moju sučku Nety. Aj keď strelec Pavol ukazoval smer, ktorým sa diviak rozbehol, sučka sa rozbehla úplne iným smerom a úspešne diviaka dohľadala. Mám však aj krásne spomienky, keď moju prácu, kde som bol s mojimi jedincami hodnotil Koloman Slimák, najuznávanejšia autorita v slovenskej kynologickej praxi. Bolo to na farbiarskych skúšok duričov v Bošáci a farbiarskych skúšok malých plemien vo Vaďovciach.

V poľovníctve ste aj kynologickým rozhodcom, ktorý posudzuje zvládanie rôznych disciplín poslušnosti, zvládanie povelov, či prácu psov v teréne. Hovorí sa tiež aký pán, taký pes. Je to podľa vás pravda alebo čo vnímate za najčastejšie vyskytujúce sa miesto na zlepšenie pri práci medzi človekom a psom? Často hovorím, že vôdzka má len dva konce. Ako sa správa vodič, tak sa správa aj pes. Čo sa týka najčastejších miest na zlepšenie. Povedal by som, že je to osobný prístup niektorých majiteľov jedincov. Pri skúškach sa niekedy stretávam aj s výkonom, podľa ktorého viem, že príprava na trénovanie psa nebola napríklad dostatočne rozložená v čase alebo trénovaniu jednotlivých disciplín nebol venovaný dostatočný čas. Vnímam však tiež potrebu úprav detailov v niektorých skúšobných poriadkoch, ktorá má dosah aj na kynologickú prax.

Môžeme prezradiť, že svet kynológie je vaša vášeň. S akou najväčšou zaujímavosťou, poznatkom ste sa vo svete kynológie stretli? Zostanem pri poľovníckej kynológii. V našej krajne sa pri spoločných poľovačkách na drobnú zver používajú ako pomocníci hlavne stavače. Mal som však možnosť zúčastniť sa poľovačky na drobnú zver v Dánsku, kde bolo pre mňa zaujímavé vidieť namiesto stavačov iba jedincov plemena labradora a to vo všetkých 3 farebných mutáciách. Bolo ich spolu 15 a bola to pre mňa tak trochu rarita.

Naša rubrika je o vzdelávaní, rozvoji a vzájomných inšpiráciách a vaše skúsenosti v oblasti kynológie sú naozaj veľmi bohaté. Existuje niečo, čo by ste sa ešte chceli v rámci kynológie naučiť alebo zažiť? V poslednom období sa často stretávam u ľudí so zvláštnym vzťahom k psom, čo nie je úplne nazvem to, až tak „zdravý“ vzťah. Pes je predsa pes.  Bol by som preto rád, aby sa vrátila doba, kedy sa ľudia správali k psom ako k zvieratám. Samozrejme s rešpektom, ale nie ako k dieťaťu, či hračke, kedy sú psy doslova rozmaznávané.

Rozlúčime sa s poslednou otázkou zameranou na vašu dobrú skúsenosť. Čo by ste ako zanietený kynológ odporučili čitateľom tohto príspevku, ktorí majú doma psa alebo  zvažujú, že si ho zaobstarajú? Tí, ktorí sa ešte len rozhodujú, mali by si najskôr rozmyslieť, či chcú spoločníka pre potešenie duše alebo jedinca na nejaké špeciálne úlohy. Pred tým ako si psíka zadovážia, je dobré sa dozvedieť o plemene ktoré si vyberajú, čo najviac. Napríklad ak chcú „mazlíčka“ nech si nekupujú poľovné plemeno. Ak majú záujem o špeciálne plemeno, je dobré sa vždy poradiť s odborným kynológom. A tým, ktorí už psíka doma majú, odporúčam užívať si jeho prítomnosť a venovať sa mu najlepšie, ako môžu a vedia.

Rozhovor bol pripravovaný aj pre časopis  Naše poľovníctvo 09/2023