KEĎ JE VZDELÁVANIE POSLANÍM

RODÁČKA Z BANSKEJ ŠTIAVNICE, MANAŽÉRKA ODBORNÉHO ENVIROMENTÁLNEHO VZDELÁVANIA A LESNÍCTVA, GARANTKA PRE ODBORNÝ PROGRAM LESNÁ PEDAGOGIKA NA SLOVENSKU, DVAKRÁT ZÍSKALA OCENENIE NAJLEPŠÍ LESNÝ PEDAGÓG A VENUJE SA AJ POĽOVNÍCKEJ OSVETE. ZÁROVEŇ JE MATKOU DVOCH DETÍ, ALE AJ ZANIETENOU OSOBOU TELOM I  DUŠOU PRE SVOJU PRÁCU. REČ JE O ING. ANDREI MELCEROVEJ.

Naša rubrika je hlavne o vzdelávaní, vzájomných inšpiráciách, tak poďme rovno k téme. Vieme o vás, že máte vzdelanie v oblasti lesníctva, ktoré ste vyštudovali na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici a na Lesníckej fakulte na Technickej univerzite vo Zvolene. Vo vašej profesii sa dnes venujete v Národnom lesníckom centre, dá sa povedať veľmi špecifickej, ale o to zaujímavejšej oblasti, ktorou je Lesná pedagogika. Prečo ste sa v minulosti rozhodli venovať práve tejto oblasti? Moje rozhodnutie sa tvorilo rokmi praxe, stretávaním inšpiratívnych ľudí, výzvami a autorstvom zaujímavých výstupov z projektov a skúseností v zahraničnej spolupráci. Toto rozhodnutie sprevádza pravdepodobne i prirodzený a hlavne pozitívny záujem pracovať s ľuďmi a celoživotná dobrá skúsenosť, že vzdelávanie je cesta k úspechu. Už je to viac ako 16 rokov. Dospela som k poznaniu, že moje zamestnanie nie je práca ale poslanie.

Načrtli sme lesnú pedagogiku. Čo by ste nám o nej povedali? Začiatky lesnej pedagogiky na Slovensku sa začali písať v roku 2001, keď lesníčky Zdenka Hudecová spolu so svojou dcérou Evkou Trnovskou, absolvovali vzdelávanie v rakúskom Ossiachu. Za viac ako 22 rokov sa z jednoduchých realizácii aktivít a hier stal prepracovaný koncept environmentálneho vzdelávania na príklade lesa a súčasť neformálnej environmentálnej výchovy na Slovensku. Lesná pedagogika je v podmienkach Slovenska vnímaná lesníckymi inštitúciami ako komunikačný nástroj na prezentovanie tém lesa, povolania lesníka a významu lesníctva pre spoločnosť. V skratke možno lesnú pedagogiku popísať ako „Učenie o lese v lese“. Je realizovaná certifikovanými lesnými pedagógmi a je určená pre všetky cieľové skupiny. Samotné vzdelávanie prebieha formou lesných vychádzok a programov aktivít na podujatiach, ktoré sa realizujú inovatívnymi vzdelávacími metódami, a to hlavne zážitkovými hrami, zmyslovým vnímaním a jednoduchými bádateľskými aktivitami priamo v lese, alebo prinášame les do školských zariadení. Metodika lesnej pedagogiky stojí na troch pilieroch: HLAVA (rozvoj poznatkov o lese) – RUKY (rozvoj zručností a pohybu v prírodnom prostredí) – SRDCE (emocionálny rozvoj a povedomie).

Vašou cieľovou skupinou sú primárne deti, ale v rámci rôznych projektov pracujete aj s dospelou generáciou. V čom je podľa vás rozdiel pri učení detí a dospelých? Odlišnosť je hlavne v radosti z poznávania a citu pre vnímanie okolitého sveta. Pre dieťa je hravé poznávanie  tou najprirodzenejšou formou získavania skúseností a informácii. Vnímanie okolitého sveta u detí funguje na plné obrátky. My dospelí sme po absolvovaní všetkých stupňov formálneho vzdelávania a záťaže z pracovných a rodinných povinností unavení a vzdelávanie považujeme mnohokrát za obťažujúcu nutnosť. Vnímanie dospelých je mnohokrát zastreté hmlou osobných problémov a nie sme otvorení vnímať veci hlbšie, čo je na škodu. Preto aj v lesnej pedagogike je vystavanie programu aktivít pre deti a dospelých odlišné. Zatiaľ čo pri deťoch prevláda radosť z pohybu, skúmanie prírody a aktivity, ktoré rozvíjajú zručnosti potrebné do života, pri dospelých sa skôr snažíme zameriavať pozornosť produkty a služby lesa, uvoľnenie a liečivé účinky lesa. Dospelých zaujímajú inovácie a trendy. Veľký záujem je o spoločensky prospešné aktivity a angažovanosť, ako zlepšovať životné prostredie svojho okolia a obnoviť les. Dôležité je, že zážitky v lese fungujú u všetkých bez rozdielu veku.

Máme skúsenosť, že učenie, lektorovanie je naozaj inšpiratívna práca a rovnako veríme, že to nie je iné ani u vás. Podelíte sa s nami s tým, čo vás pri učení iných inšpirovalo za posledné obdobie najviac? Detská zvedavosť a čistá duša, kreativita mladých a spolupatričnosť lesných pedagógov sú mojimi najväčšími inšpiráciami už od mojich prvých realizácii vzdelávacích aktivít. Z pohľadu profesionálneho, sú to vždy spolupráce na medzinárodných projektoch a účasť na európskom kongrese lesnej pedagogiky. Odtiaľ si nosím nápady na aktivity lesnej pedagogiky, ale aj inšpirácie do osobného života.

Oblasť vzdelávania a rozvoja je veľmi často skloňovaná ako priorita v mnohých segmentoch. No často krát si účastníci vzdelávacieho procesu automaticky vybavia, možno ešte z čias škôl, že je to záležitosť nejakej nutnosti alebo  „že niečo musia“. A tak možno vzdelávanie by sme mohli radiť medzi síce prioritné, ale v skutočnosti nie až tak atraktívne oblasti. Čo je pre vás ako vyučujúcu alebo lektorku v oblasti vzdelávania iných najnáročnejšie? Vzbudiť záujem a nadšenie pre realizáciu v praxi. Zapáliť pomyselný plamienok a vieru lesného pedagóga, že environmentálnym vzdelávaním na príklade lesa robíme prospešnú vec, nielen pre danú skupinu, ale pre celú spoločnosť do budúcna.

Ak by ste mali porovnať učenie detí a dospelých. S ktorou cieľovou skupinou je to náročnejšie a prečo? Najnáročnejšia je vždy prvá skúsenosť, nedefinovaná vekom, ale skôr špecifikami skupiny. Navždy si budem pamätať celoročnú spoluprácu so špeciálnou základnou školou, kde sme rok chodili medzi sociálne znevýhodnené deti a mali sme možnosť poznať úskalia ich vzdelávania, ale aj existenčné podmienky na život. Rovnako bola náročná príprava na skupinu účastníkov letnej školy Environmentálnej diplomacie, kde boli mladí ľudia z celého sveta a chceli poznať  slovenskú prírodu, zaujímavosti a nechceli len pasívne počúvať, vyžadovali aktívny prístup. Perfektne fungovali práve zážitkové hry a vlastnoručne vyrobený darček z prírodných materiálov, ktorý si mohli odniesť domov.

Často sa stretávame s názorom o mladej generácii, že ju zaujíma hlavne digitálny svet, smart zariadenia a podobne. Vy sama máte doma deti a často aj s touto cieľovou skupinou pracujete.  Aký je váš názor na túto problematiku? Som človek, ktorý má rád v živote rovnováhu – balans. A je to aj v názore na digitálny svet. Spoločnosť potrebuje pre svoj rozvoj inovácie a digitalizácia či smart zariadenia sú toho výsledkom. Ani vo vzdelávaní sa ich využívaniu nevyhneme, ponuka je rozmanitá a vo veľa prípadoch veľmi užitočná. Zastávam názor, že to ako a kedy tieto technológie využívať v svoj prospech môžeme deti a mladých naučiť len my dospelí, a to svojim uvedomelým príkladom. ALE! Nezabúdajme, na tradície, zvyky a overené spôsoby, ktoré vedia našu osobnosť osloviť a rozvíjať. Mnohé deti majú najmodernejšie „smartphony“ a prepracované vzdelávacie portály, precestovaný svet a encyklopedické poznatky, no nevedia zatĺcť klinec do dreva, nikdy nejedli lesné plody a kondične nevládnu nenáročnú prechádzku lesom. Deti nepotrebujú luxusné hračky, potrebujú kvalitné zážitky vo vzdelávaní. Neexistuje vhodnejšie miesto pre vybudovanie si vzťahu k prírode ako LES.

Zastávame názor, že ak chceme učiť deti, najskôr im musíme rozumieť. Na prvý pohľad sa to možno zdá jednoduché lebo každý dospelý si detstvo absolvoval no však v inom období, s inými možnosťami ale aj prístupom k vzdelávaniu. A to môže byť jeden z dôvodov, kedy môže vznikať aj takzvaná „medzigeneračná priepasť“. Čo je podľa vás najlepším „približovačom“ pre vzájomné a efektívne fungovanie rôznorodej generácie?  Zaujímavá otázka. Medzigeneračnú priepasť prináša rýchla doba. Nie je to len problém škôl a rodín, ale aj priateľstiev, pracovných kolektívov či komunít. To čo nás rozdeľuje a môže následne spojiť je vzájomná komunikácia. Rozprávajme a hrajme sa, prežívajme voľný čas spolu a kvalitne, bez rušivých pracovných hovorov a noviniek na sociálnych sieťach. Zamerajme sa na kvalitu, zabudnime sa kvantitu. Buďme k sebe ľudskí a chápaví.

Učiť niekoho si vyžaduje okrem iného trpezlivosť, odbornosť, ale hlavne mať rád svoju prácu a ľudí. Povedzme si, že nie každý má na vyučovanie iných, či už sú to deti alebo dospelí trpezlivosť. Čo všetko musí mať podľa vás zvládnuté učiteľ alebo lektor, aby bol dobrým učiteľom a vzdelávanie malo efekt? Vzdelávaný musí svojmu učiteľovi uveriť, že v to, čo ho chce naučiť on sám verí a hlavne má záujem o žiaka ako takého. Vzdelávanie by malo byť z pohľadu lektora cieľavedomé a malo by priniesť výsledok nielen vo forme poznatkov, ale hlavne ku konaniu v bežnom v živote. Naši lesní pedagógovia sú v prvom rade odborníci, prirodzený pedagogický takt a cítenie musia mať alebo na ňom popracovať. Vždy u lektorov a učiteľov ocením zdravý zmysel pre humor a kreativitu. Rovnako dôležité je, aby bol učiteľ nielen nositeľ informácie a prednášateľ, ale skôr sprievodca a partner pri vzdelávaní.

Ako v každom segmente, tak veríme že aj v tom vašom je dôležitá merateľnosť efektivity vzdelávania. V čom podľa vás spočíva zmysel venovať sa vzdelávaniu a zaoberať sa jeho merateľnosti a efektivite? V lesnej pedagogike sa merateľnosť jej efektivity nedá vyjadriť v číslach. Vzdelávacími aktivitami chceme rozvíjať environmentálne povedomie, ale nie cez množstvo získaných poznatkov. Sprevádzame ľudí pri poznávaní prírody cez vlastnú skúsenosť, zručnosti, angažovanosť. Spoločnosť má o prírode množstvo informácii, no akoby jej chýbala zručnosť pre kritické myslenie ako s danými informáciami pracovať a rovnako uvedomelé konanie voči prírode.

Dnes je trendom „zážitok“ aj v oblasti vzdelávania. Ale skúsime našu otázku tentokrát naopak. Aký zážitok prinieslo vzdelávanie Vám osobne? Zaujímavé skupiny prinášajú zaujímavé zážitky. Z mnohých spomeniem nádhernú atmosféru na workshopoch realizovaných našim tímom na európskom kongrese lesnej pedagogiky, kedy sme mali možnosť pozorovať ako k vzdelávaniu a zdieľaniu skúseností pristupujú lesní pedagógovia z rôznych krajín. Inšpirovali nás umelecky nadaní južania či filozofujúci a s prírodou spätí severania. Najkrajšie zážitky si každoročne prinášam z návštev detskej nemocnice v Banskej Bystrici, kedy počas adventu prinášame živý vianočný stromček. Mám tak  možnosť deťom na nemocničných lôžkach priniesť kúsok lesa a spríjemniť im deň, čakanie na liečbu či výsledky vyšetrení, práve poznávaním lesa cez lesné hry a pomôcky.

Rozlúčime sa s poslednou otázkou zameranou na vašu dobrú skúsenosť. Stretli ste sa vo vašej praxi niekedy s dosiahnutím úspechu alebo vyriešením problematickej situácie, ktorému napomohlo alebo predchádzalo práve vzdelávanie a rozvojové činnosti? Mám pocit, že údelom tých, čo vzdelávajú, je vzdelávať sa neustále a častokrát i tak podvedome. Uvedomujem si, že bez neustáleho jazykového vzdelávania by som nemohla realizovať medzinárodné projekty a zúčastňovať sa kongresov. Čítaním kníh si rozvíjam slovnú zásobu a všeobecný rozhľad. Rada sledujem trendy zo sveta detí a mladých, vytváram si tak možnosti ako sa im priblížiť a vytvoriť si u nich pocit dôvery a záujmu o nich. Aktuálna pracovná výzva, vytvoriť koncept pre Poľovnícku pedagogiku, ma núti vyhľadávať a získavať nové informácie a možnosti pozrieť sa na poľovnícku osvetu zo širšieho uhla pohľadu, aby sme mohli prepojiť poľovnícke tradície so súčasnými záujmami v spoločnosti.

 

Rozhovor bol spracovaný  pre pravidelnú rubriku o vzdelávaní, rozvoji a vzájomných inšpiráciách pre  04 vydanie časopisu Naše poľovníctvo 2024