KEĎ HUDBA A ROZVOJ SPÁJAJÚ

Poľovníckej hudbe sa venuje viac ako 30 rokov, patrí medzi zakladateľov úspešného klubu, profesionálne pôsobí v pozícii riaditeľa strednej školy, je súčasťou celoslovanských osvetových komisii SPK a SPZ. Jeho vlastnosť akou je cieľavedomosť, záujem o rozvoj, či láska k prírode, hudbe a ľuďom, ho priviedli aj k tvorivej činnosti, či k odovzdávaniu svojich poznatkov prostredníctvom vzdelávania pre nasledujúce generácie. Prečítajte si rozhovor s ING. EDMUNDOM HATIAROM o svete poľovníckej hudby, vzdelávaní a súvislostiach.

Dalo by sa povedať, že ste človek telom aj dušou oddaný poľovníckej hudbe, ktorej sa venujete spolu už 33 rokov. Tento špecifický dalo by sa povedať žáner, ktorého, súčasťou sú hlavne dychové nástroje ako lesnica a poľovnícky roh, má svoju históriu a je uplatňovaný najmä vo svete poľovníctva. Poďme sa však nachvíľu vrátiť v čase.  Aké sú vaše spomienky na prvé stretnutie s poľovníckou hudbou a  moment, keď ste sa rozhodli, že práve poľovnícka hudba je to, do čoho chcete venovať svoju energiu? Bolo to v roku 1990 na lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Bol som v prvom ročníku a rozhodoval som sa na aký krúžok sa prihlásim. Vtedy som však už vedel, že chcem na niečom hrať. V tom čase moja mama ovdovela a nemala finančné prostriedky na to, aby mi zaplatila hudobnú školu. Škola do ktorej som nastúpil umožňovala pridať sa k trubačom, ktorých viedol vtedajší riaditeľ školy Alexander Popelka a neskôr pedagóg Dušan Jančovič. Dostal som od školy lesnicu a učil som sa hrať Slovenské poľovnícke signály. Vo štvrtom ročníku som v skrini našiel starý poľovnícky roh a jeho hlas mi učaroval a hrám naň do dnes.

V poľovníckej hudbe máte za sebou mnohé úspechy. Patríte medzi zakladateľov úspešného Klubu trubačov, tvoríte a komponujete skladby a venujete sa aj vzdelávacej činnosti. Čo vám do osobného života priniesla poľovnícka hudba? Umožnila mi precestovať kus sveta, spoznal mnoho krásnych miest a stretol veľa úžasných ľudí. Mal som možnosť navštíviť rôzne podujatia a učiť sa aj to, ako sa pripravujú a organizujú. Zistil som, že hudba je prostriedkom na spájanie ľudí, ale aj prostriedkom na obrusovanie hrán medzi poľovníkmi a nepoľovníckou verejnosťou. To, že som pred 33 rokmi chytil do ruky lesnicu mi pozitívne zmenilo celý môj život.

Ak by sme zostali pri oblasti vzdelávania. Pôsobíte ako riaditeľ Strednej odbornej školy lesníckej a drevárskej v Liptovskom Hrádku a  14 rokov ste úspešne viedli aj Klub trubačov SR, vďaka čomu je vám oblasť vzdelávania veľmi blízka. Ak by sme vychádzali z vašej praxe, čo je podľa vás najnáročnejšie naučiť sa pre ľudí, ktorí sa chcú alebo sa začali venovať poľovníckej hudbe? Najnáročnejšie je začať. Je dôležité, aby trubač začal hrať s dobrým učiteľom, ktorý ho  naučí  napríklad správne techniku a všetko súvisiace ako postoj, prevedenie, trénovanie sám so sebou a podobne. Druhou najťažšiu vecou je uvedomelosť a vytrvalosť samotných hráčov. Bez pravidelného cvičenia je ťažké dosiahnuť požadované výsledky.

Pri učení hry na hudobný nástroj sa často vraví, že začať s učením v dospelosti je už neskoro. No pri poľovníckej hudbe sa začínajú hre venovať najčastejšie účastníci vzdelávania, už ako dospelí ľudia. Aký je podľa vás najčastejší dôvod, prečo sa rozhodnú pre hru na spomínané nástroje až v tomto období života? Ak budem vychádzať z organizovaných kurzov klubu, dôvodom je prevažne vlastné rozhodnutie, ktoré ovplyvnil samotný zvuk lesnice, či poľovníckeho rohu. Inokedy je to požiadavka poľovníckych organizácii, ktoré majú záujem podporiť a dodržiavať poľovnícke zvyky, tradície a dajú si svojich členov vyškoliť. I keď najčastejšie začínajúcimi sú prevažne ľudia v strednom veku,  teší ma, že dnes medzi záujemcov bežne patria rôzne vekové kategórie od detí, študentov, až po seniornú generáciu. Napríklad náš najstarší trubač Jozef Martiš má už 88 rokov.

Keď sa pozrieme na hrajúceho trubača, mohli by sme povedať, že táto činnosť vyzerá jednoducho. No opak je pravdou. Okrem iného, hra vyžaduje nielen intenzívny a pravidelný tréning, vďaka čomu sa trénuje aj vytrvalosť, ale občas môže učiť prekonávať aj osobné limity. Aké sú napríklad tie vaše, ktoré ste prekonali vďaka poľovníckej hudbe? Jednoduchosť vzhľadu hudobného nástroja a 5 tónového rozsahu evokuje naozaj predstavu, že aj samotná hra je jednoduchá. Je však potrebné vyvinúť pomerne veľa úsilia. Moje limity, vďaka štúdiu na konzervatóriu, kde som sa venoval práve odboru Hra na lesný roh sa posunuli veľmi ďaleko. No v mojich začiatkoch to bolo čítanie nôt, ktorému som sa snažil viac ako 10 rokov vyhýbať. Dnes som rád, že noty poznám a môžem podľa nich nielen hrať, ale najmä prostredníctvom nich zapísať svoje vlastné skladby.

Vo svojej praxi ste sa stretli s mnohými trubačmi a ich skúsenosťami. Čo je podľa vás v praxi trubača najsilnejším „motivátorom“ na to, aby zostal angažovaný a zotrval pri tejto činnosti dlhodobo? Motivácie sú naozaj rôzne. U niekoho je to radosť z hudby, u iného možnosť cestovať, zažiť poľovnícku atmosféru alebo aj spoznávať nových ľudí a ďalšie možnosti. No je potrebné si uvedomiť, že týmto všetkým pozitívam predchádza najskôr nutnosť investície zo strany trubača, ktorá je viac na pozadí alebo ju nie je tak vidno, či nie je vnímaná. Ak sa chcete venovať poľovníckej hudbe v prvom rade musíte investovať do nástroja, uniformy, nôt, vzdelávania a cvičenia, a preto ak by sme hovorili o dlhodobom zotrvaní, prvotnou motiváciou je hlavne vnútorný vzťah k hudbe a hre u trubača.

Poľovnícka hudba má najviac uplatnenie vo svete poľovníctva, ktorý predstavuje približne 66 000 populácia. Ako vnímate početnosť trubačov z pohľadu potrieb poľovníckej komunity, je ich dnes dostatok? Poľovnícka hudba je naozaj špecifická. V súčasnosti Klub trubačov SR eviduje viac ako 150 aktívnych členov, no odhadujeme, že na Slovensku hrá na poľovnícke nástroje okolo 500 – 600 trubačov. Ich početnosť každoročne narastá a preto veríme, že sa blížime k túžbe Pavla Porubana, ktorý napísal texty, dnes už k tradičným poľovníckym signálom, a ktorý povedal: „Ak sa ani jedno poľovnícke podujatie nezaobíde bez hlasu lesníc, dosiahli sme náš cieľ.“ Dnes sa však začíname zaoberať nielen otázkou počtu trubačov, ale aj kvalitou prevedenia. Preto sme v rámci klubu trubačov zaviedli aj systém hodnotenia a udeľovania certifikátov.

Pôsobíte v klube, kde predmetom je hlavne záujmová činnosť a zároveň, kde môžeme povedať, že vzdelávanie reálne patrí medzi priority. Dlhodobo organizujete pravidelné kurzy, semináre, umožňujete online vzdelávanie a zaviedli ste aj spomínaný systém kvality v podobe hodnotenia a udeľovania certifikátov. Z pohľadu ďalšieho rozvoja a vzdelávania ide o náležitú investíciu energie a úsilia. Vnímate už dnes návratnosť tejto investície vo výsledkoch? Silne zastávam názor, že každý človek a každé odvetvie spoločnosti sa musí systematicky vzdelávať, aby sa rozvíjalo a rástlo. Platí to aj pre poľovníctvo a poľovnícku hudbu. Pred 30 rokmi ste stretli na Slovensku trubačov, ktorí ledva zahrali 10 základných signálov. Dnes okrem týchto štandardov ako sú signály máme sólistov, ale aj súbory, ktorí sa vzdelávajú dokážu zahrať na poľovnícke rohy takmer všetko. Vďaka tomu môžem povedať, že naša investícia do vzdelávania trubačov sa nám nielen vrátila, ale niekoľko násobne znásobila svoju hodnotu. Dnes je aj vďaka Klubu trubačov na Slovensku vybudovaný kvalitný systém vzdelávania poľovníckych trubačov, ktorý má predpoklady udržateľnosti po niekoľko ďalších generácií.

Z našej praxe vieme, že ak sa venujeme intenzívne, dlhodobo a poctivo činnostiam podporujúcim stanovené ciele, dostaviť sa môžu aj očakávané úspechy. Aké  by ste  prial úspechy slovenskej poľovníckej hudbe dnes? Áno, je to pravda. Bez stanovenia konkrétnych a konzistentných cieľov je ťažké dosiahnuť úspechy. Platí to aj v poľovníckej hudbe. Budem veľmi rád, ak  poľovnícki trubači budú naďalej nositeľmi poľovníckej kultúry na Slovensku a budú šíriť dobré meno nášho organizovaného poľovníctva. Prajem jej tiež, aby zotrvala aj doterajšia podpora a spolupráca zo strany Slovenského poľovníckeho zväzu, pod ktorý klub trubačov organizačne patrí, ako aj zo strany Slovenskej poľovníckej komory a úspešne sa rozvíjala vďaka spoločným projektom.

O hudbe sa vraví, že spája. Z vašej praxe môže byť dôkazom aj vaša skúsenosť s organizovaním medzinárodných súťaží, vzdelávacích kurzov, kde ste nielen spoznali množstvo ľudí, ale sa aj stretlo a spoznalo veľa ľudí venujúcich sa rovnakému záujmu vzájomne. S čím si poľovnícku hudbu najviac spájate vy a čo pre vás osobne znamená? Ja osobne si poľovnícku hudbu spájam s krásnymi zážitkami a úžasnými zanietenými ľuďmi. Viem si predstaviť, že časom asi kvôli pribúdajúcemu veku nebudem hrať, ale nedokážem si predstaviť, že by som kvôli tomu prišiel o priateľov, ktorých som vďaka poľovníckej hudbe spoznal. Pomyselne zapaľovať a podnecovať iných môže len ten,  kto sám horí. A preto tiež verím, že náš oheň trubačskej komunity zapáli množstvo nových sŕdc a nadchne ich pre tak krásnu vec akou poľovnícka hudba bezpochyby je.

Okrem hry na poľovnícke hudobné nástroje sa venujete aj tvorivej činnosti, kde komponujete rôzne skladby s poľovníckou tematikou. O hudobníkoch sa často vraví, že k svojej práci potrebujú aj „múzu“, či inšpiráciu. Kto alebo čo je pre vás ako trubača najčastejšie zdrojom inšpirácie pri poľovníckej hudobnej tvorbe? Je to zaujímavé. Sú obdobia, kedy sa snažíte niečo skomponovať a nejde to. Myšlienka a námet nie a nie prísť. A potom stačí okamih a zrazu to príde. Raz je to spev drozda, inokedy šum vetra v korunách stromov, hukot horskej rieky či majestátne zaručanie jeleňa. Námety na moje skladby občas nájdem aj v ľudových piesňach a klasickej hudbe.

A na záver rozhovoru sa rozlúčime s poslednou otázkou zameranou na vašu dobrú skúsenosť alebo  odporúčanie pre tých, ktorí sa majú záujem venovať hre na poľovnícke nástroje alebo aj iný hudobný nástroj. Ako by znel váš odkaz? Požičiam si citát rímskeho cisára Júliusa Caesara: „Veni, vidi, vici.“ , čo v preklade znamená „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“. V prenesenom význame to znamená, že treba urobiť prvotný krok a prísť medzi nás trubačov, pozrieť sa, skúsiť a ak vás to chytí, vaše víťazstvo v oblasti poľovníckej hudby je isté.

príspevok bol pripravený pre pravidelnú rubriku Rastieme pod klobúkom pre časopis Naše poľovníctvo 07/2023