DIEŤA AKO UČITEĽ, ZDROJ INŠPIRÁCIE A SEBASPOZNÁVANIA.

Svet vzdelávania a rozvoja má mnoho nástrojov a inšpirácii, ktoré nám v bežnom živote pomáhajú byť lepšími. A jednou z najväčších inšpirácii sme aj mi samotní ľudia, pretože každý sme originálny a môžeme sa vzájomne od seba veľa učiť. V nasledujúcom príspevku sa však zameriame na najmladšiu generáciu, deti. Vo veľa prípadoch sú pre svet dospelých často aj „učiteľmi“.

Práci s deťmi sa venujú rôzne organizácie,  inštitúcie, odborníci a je to oblasť, ktorá je významná a prioritná z rôznych pohľadov, či spoločenských potrieb.  Existujú programy od edukačných, zábavných, až po rôzne verejné, ktorých cieľom je detskému svetu priblížiť čo najviac konkrétnu problematiku, až po bežný kolobeh života. Správnu esenciu do takzvanej medzigeneračnej spolupráce pridáva hlavne postoj a prístup dospelých, ale aj samotné prostredie, či spoločenské dianie, ktoré v hovorenej reči často označujeme ako „dnešná doba“. Dnes je veľmi častým fenoménom teória, že deti nemajú veľký záujem a ich pozornosť je koncentrovaná najčastejšie na rôzne digitálne nástroje a pomôcky, čo by sa dalo označiť aj do určitej miery za „predsudok“. Deti sú predsa v období života, kedy spoznávajú „svet“ hlavne vďaka možnostiam, ktoré sú umožnené najmä prostredníctvom dospelého človeka.

Učíme sa a tvoríme spoločne.

Prirodzenou a častou ľudskou vlastnosťou je aj postoj, či tendencie označovať, vyhodnocovať situáciu alebo stav, a to intenzívnejšie najmä vtedy, ak sa nám nedarí. Ak zostaneme pri téme práca s deťmi a stretávame sa s ich nezáujmom o tému, faktorov môže byť samozrejme veľa. No z pohľadu rozvoja je potrebné často presmerovať najskôr energiu na vlastné nastavenie, postoj a prístup primárne u dospelého človeka, pretože práve on určuje možnosti pre detský svet.

Okrem zoznámenia sa s príčinou, prečo nie je záujem u detí,  nápomocné môžu byť vždy jednoduché otázky, napríklad ako inak môžeme získať ich pozornosť, či záujem, ktoré nás môžu zaviesť postupne na pomyselnú spoločnú cestu. Ak je u detí väčší záujem o digitálne prostredie ako u dospelých, môže vznikať pomyselná priepasť, ktorá sa bude zväčšovať, ak dospelý nebude hľadať väčšie porozumenie pre postoj detí k digitálnemu prostrediu alebo sám rozvíjať tieto zručnosti. Do určitej miery je to alchýmia a zároveň aj oblasť psychológie, ktorá chce „svoj prístup“ aj na strane dospelého. A tu je bod zlomu, respektíve priestor pre vzájomné učenie sa, kde sa ponúka otázka: Aký je skutočný záujem na strane dospelého?

Pre inšpiráciu by sme radi  uviedli výborný príklad z praxe, lesnú pedagogiku z dielne NLC. Zaoberá sa lesnou problematikou pre najmenších. Odborná téma akou je lesné prostredie sa dá označiť naozaj za veľmi komplexnú, odbornú a náročnú oblasť. Najmä čo sa týka uchopenia ľudských zásahov, súvislostí a vzájomného nadväzovania vplyvov v prírodnom prostredí. No prepracovaný program, ktorý je prispôsobený pre svet detského vnímania je výborne uchopený nie len po obsahovej stránke, ale i podchytený formou prevedenia, prostredníctvom dospelého človeka, lesného pedagóga. A táto kombinácia zabezpečuje zaručený záujem, priestor pre zvedavé otázky, ale i zážitok z učenia sa inou formou, akou je intenzívna interakcia, či hravé metódy. A takáto spolupráca medzi dospelým a dieťaťom prináša nielen vzájomný poznatok a inšpiráciu, ktoré spočívajú v hľadaní možností, autentického a prirodzeného prístupu detí ale aj vzájomný záujem a radosť, nadšenie a podporu entuziazmu pre medzigeneračnú spoluprácu.

Práca s deťmi je oblasť, ktorá je organická a rovnako ako každá iná, potrebuje svoju pozornosť, potrebu prispôsobovania sa rôznym vplyvom, či už je to digitálne prostredie, systém a iné faktory. No v konečnom dôsledku je to oblasť, ktorá ak chceme úspech či progres, nás učí k potrebe hlbšieho vzájomného porozumenia, k potrebe neustáleho rozvíjania sa a v konečnom dôsledku k seba spoznávaniu vlastných limitov a možností.

Článok bol spracovaný pre rubriku Rastieme pod klobúkom pre júnové vydanie časopisu Naše poľovníctvo.